Cumlík, dudka, dudlíček, kojka, mojkátko…. Existuje toľko pomenovaní pre detský cumeľ, bez ktorého si mnohí rodičia nedokážu predstaviť bežný deň so svojim dieťatko.
Ja som si ešte pred narodením našej maličkej povedala, že cumlík jeden pre každý prípad zakúpim, ale pokiaľ nebude plačkať, dávať jej ho nebudem. Do tašky, ktorú som mala nachystanú do pôrodnice som ho ale radšej vložila, pretože človek nikdy nevie…
Keď už prišla maličká na svet, bola ako anjelik, neplačkala. Tak som si povedala, na cumlík ju učiť nebudem. Cumlík som jej preto nedávala a nedávam jej ho doteraz (teraz máme 9 mesiacov). Mnohí mi hovoria, že som ju mala na cumlík učiť od malička, pretože keď jej začnú rásť zúbky, bude potrebovať niečo na utíšenie. Zúbky nám zatiaľ nerastú a život bez cumlíka je bezproblémový. Nikdy nehovor nikdy, takže zatiaľ to zvládame.
Keď ale bola ešte bábätko a občas ju bolelo bruško, alebo nemohla zaspinkať bola by som asi ocenila aj pomoc cumlíka. Keďže som ju ale na cumlík neučila, bolo ťažké jej pri plačkaní cumlík do ústočiel vložiť, pretože doteraz netuší na čo cumlík slúži. Zašla som preto do obchodu a zakúpila som ešte iný typ, ktorí mi odporúčali mamičky iných detí. Nepomohlo, nechcela ani ten. Kúpila som preto ešte jeden, že snáď do tretice už bude ten správny, ale ani ten nechcela. Aj teraz keď cumlíky nájde tak ich chytí do rúčky a hrá sa s nimi. Keď jej ho dám do ústočiek. hneď ho vyberie von. Skrátka sa jej nepáči ani jeden.
Nuž a čo si o cumlíkoch myslím ja? Keď chodím von mamičky nechápu ako môže dieťatko fungovať bez cumlíka. Ja hovorím, vidíte, fungujeme, dá sa to.
