Poruchy učenia u detí nie sú žiaľ v dnešnom svete žiadnou výnimkou. Práve naopak, ich incidencia je čoraz vyššia, takže počet detí s problémami neustále narastá. V takýchto prípadoch však nie je vhodné ani efektívne hľadať príčiny, ale spôsoby, ako pomôcť malým a bezbranným ratolestiam v obrovskom konkurenčnom prostredí bez problémov fungovať, vzdelávať sa a prosperovať.

Zhruba jedno z dvadsiatich detí v našej krajine trpí poruchami učenia, pre ktorých odstránenie je tu našťastie niekoľko účinných nástrojov a stratégií, ktoré sa dajú pre podporu a pomoc vašich detí využiť nielen v školskom, ale aj domácom prostredí. Dôležité je sa s nimi na úvod dôkladne zoznámiť.

Čo je dyslexia a dysgrafia?

Dyslexia a dysgrafia sú neurobiologické poruchy, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka čítať, písať a spracúvať informácie. Pre bežných ľudí je tento každodenný „boj“ veľmi často neviditeľný a bezvýznamný, no pre tých, ktorí ho musia pravidelne zvádzať, je to obrovská výzva na celý život.

Presné príčiny vzniku porúch sa nedajú len tak ľahko identifikovať, najčastejšie sa však predpokladá, že dôvodom môže byť genetika, anatomická štruktúra mozgu a aktivita v centrách zodpovedných za spracovanie jazyka. Aj keď je každý z nás iný, je tiež dôležité si uvedomiť, že dané poruchy sú skôr celoživotným stavom, z ktorého daná osoba len tak ľahko nevyrastie.

• Dyslexia predstavuje komplexný problém spojený so spôsobom, akým mozog spracováva písaný a hovorený jazyk. Hlavným aspektom ovplyvneným touto poruchou je čítanie, a preto sa často označuje ako „porucha čítania“. Avšak, jej vplyv sa neobmedzuje len na túto činnosť a môže mať dôsledky aj na písanie, pravopis, a dokonca aj na schopnosť správneho vyjadrovania slov. Dyslexia sa môže dotknúť aj sociálnych zručností, počúvania s porozumením, pamäti, navigácie a vnímania smeru.

Často sa mylne predpokladá, že porucha je spojená so zrakom, no v skutočnosti tomu tak nie je. Za všetkým je mozog, ktorý interpretuje alebo „prevráti“ informácie, ktoré prijíma zo zraku. Ide o komplexnú poruchu, ktorá si vyžaduje adekvátnu podporu a porozumenie od rodiny, učiteľov a spoločnosti ako celku.

• Dysgrafia zahŕňa komplikácie spojené s fyzickým aktom písania, a to či už ide o písanie rukou alebo na klávesnici. Na rozdiel od iných porúch komunikácie, dysgrafia neovplyvňuje schopnosť vyjadrovania sa, ale sústreďuje pozornosť detí na fyzický aspekt prepisovania slov, z čoho vyplýva, že môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým deti premýšľajú a komunikujú svoje myšlienky.

Príčinami vzniku môžu byť spomínaná dysgrafia, problémy s koordináciou motorických zručností alebo poruchou priestorového vnímania. Mnohí rodičia a okolie považujú deti s takýmito poruchami za lenivé alebo menej inteligentné, čo nie je pravda. Slovami odborníkov, ide skôr o výsledok komplexných interakcií medzi fyzickými a kognitívnymi aspektmi.

Ako je možné biologicky podmienené poruchy liečiť?

Ako sme spomínali vyššie, dieťa z dysgrafie a dyslexie len tak ľahko nevyrastie a aj v dospelosti môže mať problémy s čítaním a písaním, pričom bežný človek o tom nemusí ani len tušiť. Určitými stratégiami a metódami je však možné jednotlivcom s takýmito ochoreniami pomôcť bez problémov fungovať a dokonca prosperovať.

Poskytnutie konkrétnych pokynov na identifikáciu jednotlivých zvukov v jazyku môže výrazne pomôcť deťom s dyslexiou alebo dysgrafiou pri priraďovaní týchto zvukov k písmenám. Jedným zo spôsobov je venovať sa aj fonematickej výučbe, kde sa deti učia rozpoznávať a rozlišovať zvuky v slovách. Dôležité je tiež využívať vizuálne pomôcky, ako sú obrázky a grafické reprezentácie, ktoré pomôžu vizuálne spojiť zvuky s konkrétnymi písmenami.

Špeciálne programy na čítanie, ktoré v sebe zahrňujú rôzne multisenzorické aktivity, môžu poskytnúť interaktívne a stimulujúce prostredie na učenie. Je však nevyhnutné mať k deťom individuálny prístup, aby sa zohľadnili ich unikátne potreby, čím sa zabezpečí, že budú mať prístup k optimálnym metódam učenia, a prispeje to k úspešnému prepojeniu zvukov a písmen.

V domácom prostredí je možné príznaky dyslexie zmierniť spoločným hlasným čítaním, počúvaním audiokníh alebo zábavným učením riekaniek či pesničiek. V bežnom prostredí je nutné a samozrejmé, že osoba bude potrebovať na spracovanie informácií z textu viac času na čítanie.

V prípade dysgrafie je nápomocná ergoterpia. Aj v prípade tejto poruchy je nutné dať postihnutej osobe viac času na písanie, ktoré je vhodné si rozdeliť (podobne ako čítanie u dyslexie) na menšie časti. Častejšie precvičovanie písania (aj na klávesnici) a čítania je dobré riešenie.

V závere je dôležité si uvedomiť, že poruchy učenia môžu v bežnom prostredí a medzi zdravými deťmi alebo dospelými osobami u „postihnutého“ vyvolať pocity menejcennosti, neschopnosti a neistoty. Dyslexia ani dysgrafia však nie sú v dnešnej modernej dobe na ceste k úspechu veľkou prekážkou. S vhodnou podporou, pochopením a vytrvalosťou môžu aj osoby s týmito poruchami dosiahnuť vynikajúce výsledky v rôznych oblastiach svojho života. Je len na nás vytvárať im inkluzívne a podporujúce prostredie, ktoré im pomôže cítiť sa spoločnosťou akceptovaný a ocenený.

Obsah článku predstavuje iba všeobecné informácie a rady, ktoré nenahrádzajú profesionálnu lekársku, psychologickú alebo pedagogickú pomoc a starostlivosť. V prípade konkrétnych problémov je nutné vyhľadať odborníka, ktorý na základe poznania a zhodnotenia konkrétneho stavu najlepšie určí vášmu vhodný spôsob terapie.

Zdroj obrázka: Pavlova Yuliia/Shutterstock.com