Ak si chceme pochutnať na čerstvo upečenej chrumkavej húske a úžasnej husacej pečienke vyberieme sa smerom k hlavnému mestu, konkréne do Slovenského Grobu. Vyskúšali sme tu 3 rôzne reštaurácie, ale do jednej sme sa vrátili už tri krát. Dôvod nášho opätovného návratu je jednoduchý. Husacinka je tu najlepšia a veľmi milý personál. Vždy nás privítal pán majiteľ alebo jeho manželka. Keď sme sem tento rok zavítali aj s našou vtedy 10.mesačnou dcérkou pripravili nám posedenie v zadnej časti, kde sme mali možnosť pochutnať si na húske v kľudnom prostredí pri praskajúcom dreve v krbe a nechýbala ani ľudová hudba. Stôl pre 4 osoby bol krásne prestretý, nechýbala ani detská stolička.
Ako vždy začínali sme husacou pečienkou, mňam… Už teraz smi tečú slinky, keď si na to spomínam. Lahodná, chutná a ten mastný výpek (síce nezdravý ale taký chutný). K tomu domáci chlebík a lokše, tanier plný kyslých dobrôt – kyslé uhorky, kapusta, baranie rohy… Skrátka mňamka.
Silný husací vývar s domácimi rezancami, zeleninkou a kúsky husacieho mäska to je tradičný grobská polievka.
Do chrumkava upečená húska podávaná s lokšami a sladkou kapustou. Jediné čo ma z tejto kombinácie do dnešného dňa neoslovilo je kapusta pripravená nasladko so škoricou. Asi je to tým, že my pripravujeme kapustu iba s cukrom a vôňa škorice mi akosi stále neprišla na chuť. Ale to vôbec nevadí, postačím si aj s pefektne vychuteným mäsíčkom a lokšami.
V tomto zariadení boli ochotní pripraviť mi dezert podľa mojej chuti – lokše s nutelou (resp kakaovým krémom), boli také sladké, mňam-mňam-mňam. Klasické orechové či makové nie sú moje obľúbené, odskúšala som aj tie, ale neoslovili ma.
A čo dodať na záver? Určite sa sem vrátime aj tento rok i ten budúci pokiaľ budeme zdraví a pdoarí sa nám sem dostať. Nielen chutná husacinka, ale aj milý personál a veľmi útulné prostredie sú dôvodom našej opätovnej návštevy.
