Život každého jedného z nás sa veľmi často podobá na boj o prežitie bez nádeje na výhru. Len málokedy si však uvedomujeme, že takýto zápas s osudom má ešte horší dopad na najmenších. Výnimkou nie je ani Európa, ktorá, napriek tomu, že je považovaná za jeden z najviac prosperujúcich regiónov sveta, čoraz viac mladých ľudí v nej čelí veľkému poklesu blahobytu a rastúcim obavám o svoje duševné či fyzické zdravie. Z akých dôvodov sa tak deje a kde je to najhoršie?
Kde žijú najnešťastnejšie deti v Európe?
Správa o dobrom detstve z roku 2024 zistila, že v priemere 16,6 % európskych tínedžerov je nespokojných so svojím životom. Naopak, najšťastnejšie deti a dospievajúcu mládež môžeme nájsť v Holandsku („len“ 6,7 % 15-ročných uviedlo, že sú nespokojní so svojím životom), rovnako dobre sú na tom aj škandinávske krajiny Fínsko a Dánsko, kde zhruba „len“ 10,8 % a 11,3 % uviedlo nízku spokojnosť so svojou existenciou.
Najviac prekvapivé ale je, že najnespokojnejšie deti sú podľa tohto prieskumu v Spojenom kráľovstve – 25,2 %, v Poľsku – 24,4 %, na Malte – 23,6 %, na Slovensku je to 17,2 % detí vo veku do 15 rokov nespokojných so svojim životom.
Hoci je správa vo veľkej miere zameraná na Spojené kráľovstvo, viditeľné poklesy blahobytu mladých ľudí sa zaznamenali aj v mnohých ďalších krajinách Európy, 74 % – ná spokojnosť z roku 2018 klesla v roku 2022 na 69 %.
Prečo sú deti so svojím životom nespokojné?
Vplyvných faktorov je veľmi veľa. Najviac však nielen na deti, ale aj dospelých pôsobí chudoba. Podľa organizácie UNICEF je ňou ohrozených viac ako 20 miliónov detí v Európe, čo je v prepočte každé štvrté. V praxi sa to prejavuje tak, že deti nemôžu navštevovať školu. Nezúčastňujú na vzdelávaní, sú veľmi často unavené a hladné tak, že nedokážu sedieť v škole a učiť sa.
Výsledkom je absencia vzdelávacieho procesu, ktorá zabraňuje deťom z tejto situácie v budúcnosti uniknúť a s väčšou pravdepodobnosťou potom v chudobe žijú aj v dospelosti, čo je veľmi zlá správa.
“Chudoba nie je len dieťa žijúce v biede, ktoré keď vyrastie a dostane prácu, môže sa z nej dostať. Tento stav zanecháva trvalé následky na ich tele, mysli a ovplyvňuje ich vyhliadky do budúcnosti.“
Deti žijúce v chudobe častejšie zažívajú stres, úzkosť a depresiu. Okrem toho je zlá výživa ďalším dôležitým problémom spojeným s chudobou, keďže takéto rodiny majú často iba prístup k lacnejším a menej výživným potravinám, čo má z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na fyzické zdravie detí.
Chudoba sa teda javí ako faktor, ktorý zasahuje nielen materiálny blahobyt, ale aj emocionálne a fyzické zdravie najmenších. Deti vyrastajúce v takýchto podmienkach trpia hladom, stresom, depresiou a sú vystavené rizikám, ktoré majú trvalý vplyv na ich budúcnosť. Riešením z tejto nepríjemnej situácie sú azda opatrenia, vďaka ktorým nebude detstvo obdobím neľahkého „boja o život“, ale radostným časom zdravého rastu, vývoja a skvelých príležitostí na sľubnú budúcnosť.
