Keď slová bolia: Ako odhaliť šikanu a byť pre dieťa tým správnym ochranným štítom

Šikana – slovo, ktoré v sebe skrýva viac než len fyzické alebo psychické týranie, je fenomén, ktorý môže dieťaťu spôsobiť nemalé traumy, ovplyvniť jeho sebavedomie a zanechať na ňom stopy na celý život. Ako však rozpoznať, že práve vaše dieťa čelí šikane? Ako s ním o tom hovoriť, a čo je najdôležitejšie – ako mu môžete pomôcť a byť preň najlepším ochranným štítom?

Rozpoznanie príznakov šikany: Nie je to vždy očividné

Na rozdiel od mnohých iných problémov, ktoré dieťaťu môžu spôsobovať ťažkosti, nie je šikana hneď zjavná a neprejavuje sa len možnými podliatinami alebo roztrhaným oblečením.

Podľa odborníkov a dostupných štatistík sa dokonca len 20 až 30 % detí rozhodne o tomto probléme pred svojím rodičom otvorene hovoriť. Príznaky navyše bývajú oveľa subtílnejšie, pričom medzi tie najčastejšie, ktoré by ste nemali opomínať, patria:

• Zmeny v správaní: Ak si všimnete, že sa dieťa stáva uzavretejším, stratilo záujem o aktivity, ktoré kedysi milovalo, alebo sa u neho začína prejavovať úzkosť pred odchodom do školy, môže to byť signál, že sa s ním niečo deje.

• Zmeny v akademických výsledkoch: Sú ďalším možným náznakom toho, že niečo nie je v poriadku. Dôvodom býva, že dieťa sa nedokáže na učenie sústrediť kvôli stresu zo šikany.

• Telesné príznaky: Časté bolesti hlavy, brucha alebo nevoľnosť môžu byť psychosomatickou reakciou na šikanu.

• Zničené alebo stratené veci: Ak dieťa pravidelne prichádza domov so zničenými vecami alebo tvrdí, že niečo stratilo, môže to byť výsledkom šikany.

Nestačí si však dieťa len viac všímať, treba sa s ním od samého začiatku naučiť o všetkom otvorene rozprávať.

Ako začať rozhovor: Trochu psychológie, trochu humoru

Začať rozhovor s dieťaťom o šikane môže byť ako otváranie konzervy – trochu nešikovné a potenciálne nebezpečné, ak to neurobíte správne. Je veľmi dôležité pristupovať k tejto veci mimoriadne opatrne a s empatiou, pretože len vtedy sa dostavia výsledky.

• Nájdite si správny moment: Skúste začať rozhovor v neformálnej atmosfére, napríklad pri večeri alebo počas spoločnej aktivity. Akékoľvek otázky, ktoré začínajú „prečo,“ môžu znieť konfrontačne, radšej sa spýtajte „ako si sa dnes v škole cítil?“ alebo „čo bolo na dnešnom dni dobré či zlé?“

• Buďte trpezliví: Dieťa nemusí byť pripravené hovoriť hneď. Dajte mu vedieť, že ste tu pre neho a že ho chcete vypočuť, keď bude pripravené.

• Vyhnite sa súdom: Ak dieťa začne hovoriť o svojich skúsenostiach, vyhnite sa reakciám ako „prečo si sa nebránil?“ Namiesto toho sa sústreďte na to, čo prežíva a ako mu môžete pomôcť.

Spoločný rozhovor je prvá jednoduchá prevencia, ako poskytnúť dieťaťu pomôcť a byť preň oporou. Vážnejšie stavy si už vyžadujú osobný a odborný zásah.

Aké kroky podniknúť: Ochrana a podpora nadovšetko

Keď už na isto viete, že je vaše dieťa obeťou šikany, je čas konať! Ale pozor, nemusíte okamžite vyzbrojiť celé okolie do boja. Existujú kroky, ktoré sú efektívnejšie a menej dramatické.

Informujte triedneho učiteľa alebo školského poradcu o situácii. Mnohí rodičia váhajú s týmto krokom, ale škola je zodpovedná za bezpečnosť vašich detí. Požiadajte preto o stretnutie, aby ste mohli spolupracovať na riešení problému. Uistite sa ale zároveň, že svojmu potomkovi poskytujete bezpečné a podporné prostredie aj u seba doma. Potenciálna „obeť“ musí vedieť, že môže o svojich problémoch bez obáv a kedykoľvek hovoriť.

Pomôžte dieťaťu vybudovať sebavedomie prostredníctvom rôznych aktivít, kde sa cíti úspešné a oceňované. Učte ho, ako reagovať na šikanu asertívne, ale bez agresie. Ak má so zvládaním stresu alebo úzkosti zo šikany veľké ťažkosti, zvážte konzultáciu s detským psychológom.

Naučte deti, že byť iný, neznamená byť zlý

Pre deti je tiež dôležité pochopiť, že byť iný neznamená byť zlý. Každé dieťa je jedinečné so svojim výzorom, vlastnosťami, záľubami a spôsobom myslenia. Nie je to odev ani najnovší mobil, ktoré z nás robia lepšieho človeka, ale srdce a rozum na správnom mieste. Je preto dôležité od útleho veku učiť naše ratolesti vytvárať prostredie, kde sú rozdiely medzi sebou a ostatnými plne rešpektované a prijímané.

Za týmto účelom je nutné podporovať a oslavovať ich individuálnosť. Vysvetliť, že každý má právo byť taký, aký je, a že rôznorodosť je niečo, čo náš svet obohacuje.

Šikana je žiaľ realitou, ktorej sa nedá v dnešnom svete a v školskom prostredí len tak ľahko vyhnúť. V prípade najmenších je však rodič práve tou prvou obrannou líniou, ktorej vytvorenie je možné len vtedy, ak si všíma príznaky, komunikuje s láskou a pochopením a nezabúda, že je dôležité byť aktívnym účastníkom riešenia problému. Vaše dieťa tak bude vedieť, že má vo vás bezpečný prístav, do ktorého sa vždy môže vrátiť.